Maškarný bál
Maškarný bál (1859) má vo Verdiho tvorbe zvláštne postavenie. Vášnivý a tragický príbeh panovníka, ktorý sa zaľúbil do manželky svojho najvernejšieho priateľa, skladateľ zaodel do trblietavého hudobného plášťa, vykresľujúceho i lesk a bezstarostnosť života na kráľovskom dvore. V Maškarnom bále je fascinujúce práve hudobné stvárnenie kontrastov – medzi slávnosťou a zúfalstvom, fraškou a tragédiou, láskou a nenávisťou, svetlom a tmou. Vražda na maškarnom bále – tento bizarný dramatický motív sa kupodivu zakladá na skutočnosti. Predlohou Verdiho opery sa totiž stala historická dráma o zavraždení švédskeho kráľa Gustava III., ktorý roku 1792 skutočne zomrel rukou maskovaného vraha na bále v štokholmskej opere. Kvôli cenzúre sa dej Verdiho Maškarného bálu neskôr presunul zo Švédska do amerického Bostonu, avšak inscenátori sa v 20. storočí začali vracať k pôvodnej, historicky autentickej „švédskej“ verzii, ktorá sa stala aj základom nového naštudovania režiséra Pavla Smolíka. Pritom, pravda, historický rozmer príbehu nie je prvoradý. Maškarný bál je predovšetkým veľkou romantickou hudobnou drámou, príbehom o láske a túžbe po šťastí – priveľkom, než aby bolo uskutočniteľné na tomto svete.